Prírodovedno – vlastivedná exkurzia 1. stupňa do Starej Ľubovne v rámci projektu „Poznávame našu vlasť – poznávame Slovensko
( Regionálna výchova )
„ Aká si mi krásna, ty rodná zem moja ...“ jedine slovami básnika, ináč sa to ani vysloviť nedá, aká je naša vlasť krásna. Jeden zo skvostov nášho malebného Slovenska sme navštívili 16. októbra 2013 so žiakmi 1.stupňa našej základnej školy. V rámci projektu „ Poznávame našu vlasť – poznávame Slovensko“ sme si prezreli renesančný palác v Starej Ľubovni. Aj keď nám počasie neprialo, neodradilo nás to a cestu dlhú skoro 200 km sme absolvovali vo veľkom očakávaní. A stálo to za to. Na severe Slovenska, blízko pri poľských hraniciach pod úpätím Ľubovnianskej vrchoviny sa týči majestátny Ľubovniansky hrad. Po vstupe do jeho areálu cez mohutnú hradnú bránu sme si prezreli exteriér aj interiér hradu. Videli sme vežu „Nebojsa“ s mohutnými opornými piliermi, horný palác s nádvorím, delovú baštu, barokový palác, kaplnku. Nádvoria a ďalšie časti exteriéru sme nemohli vidieť kvôli nepriaznivému počasiu. O to viac sme sa sústredili na interiér, ktorý bol naozaj zaujímavý. Je v ňom umiestnené múzeum. Jeho súčasťou sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku, zbraní, expozícia venovaná životu na hrade a pod hradom – žiaci sa zoznámili so starodávnymi remeslami, ktoré už v súčasnosti nahradili moderné stroje a žiaci sa nemajú kde s nimi oboznámiť. Na hrade sú vystavené repliky poľských korunovačných klenotov, ktoré tu boli v rokoch 1655 až 1661 uschované počas švédsko-poľskej vojny (originály boli roztavené Prusmi na začiatku 19. storočia). Žiaci sa dozvedeli, čo predstavujú jednotlivé symboly najvyššej moci. Priamo pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza expozícia Múzea Ľudovej architektúry tejto oblasti, ktorú sme pre nepriaznivé počasie nemohli navštíviť. Prezreli sme si ho z vtáčej perspektívy, z veže „Nebojsa“, videli sme aj rieku Poprad, ktorá spolu s Dunajcom sa vlieva do Baltského mora.
Cestou domov sme si prezreli skvosty spišskej architektúry – kláštor, kostol so zvonicou v Podolínci; kaštieľ a zvonicu v Strážkach; katolícky a evanjelický kostol v kráľovskom meste Kežmarok ( v katolíckom kostole sa natáčala rozprávka Perinbaba ).
Nízke Tatry sme prechádzali horským prechodom Čertovica, kde sme sa potešili krásami jesennej prírody a dokonca sme zažili prvý tohtoročný sneh.
Všetci unavení ale spokojní s krásne prežitým dňom, plní zážitkov sme sa vo večerných hodinách vrátili domov do Banskej Bystrice – srdca Slovenska.