Spoznali sme na Orave
Vo štvrtok 10. októbra sme sa so žiakmi 5. a 6. ročníka vybrali na literárno-historickú exkurziu na Oravu.
Odchádzali sme ráno o siedmej a boli sme pripravení na chladné oravské počasie. Našou prvou zastávkou bol rodný dom Martina Kukučína v Jasenovej. V malom modrom domčeku uprostred neveľkej dediny nás už po niekoľkýkrát privítala milá pani sprievodkyňa. Jej pútavé rozprávanie o živote a diele Kukučína žiakov tak zaujalo, že stáli bezpohnutia a sústredene počúvali. Za to si od nej vyslúžili pochvalu, čo sa nám často na exkurziách nestáva. Najviac ich zaujali malé dvere, pri ktorých museli skloniť hlavy nielen vyšší žiaci. Skromné podmienky, v ktorých Kukučín žil, sú v protiklade s dielom, ktoré napísal a s ktorým sa stretnú žiaci vo vyšších ročníkoch. Ale už určite budú vedieť, kto to ten Kukučín bol a kde sa narodil.
Po krátkej ceste autobusom sme zastavili pod Oravským hradom. Jeho majestátnosť vzbudzovala rešpekt a výška najvyššej veže u niektorých aj obavy. Hrad, kde sa nakrúcalo niekoľko filmov a rozprávok, preniesol žiakov do obdobia stredoveku. Thurzovci, majitelia hradu, vybudovali obranné sídlo, kde bývali najmä počas svojich ciest. Interiér tvorí dobový nábytok, ukážky zvierat, ktorá žije v okolitých lesoch a etnografickú výstavu nástrojov, náradia, oblečenia a šperkov tej doby. Žiaci boli opäť prekvapení výškou zárubní a od pani sprievodkyne sa dozvedeli, že Thurzo meral 164 cm a bol považovaný za najvyššieho v Uhorsku. Keď potom videli ženské šaty, bolo im jasné, prečo sú také úzke. Tiež si nenechali ujsť fotky s „upírom“, ktorý tam zostal ako rekvizita po natáčaní filmu Upír z Nosferatu. Dozvedeli sa, prečo slúžky nemali hodiny, spoznali legendu o bielej pani aj ako páni sedávali na stoličkách pri svojich posedeniach. Prekonali vyše 600 schodov a veru všetci vyšliapali aj na ten najvyšší prístupný vrch citadely, ktorý sa im zdal zospodu nedosiahnuteľný. Pohľad z výšky mnohým rozklepal nohy, ale zvládli to s úsmevom na tvári, ktorý sa ešte zväčšil po zostupe na spodné nádvorie. Posledná spoločná fotka, nákup suvenírov a už nás čakala len cesta naspäť.
Počasie nakoniec vyšlo, po chladnom ráne sa oteplilo, schody na hrad nás tiež zohriali a tešil nás pocit pekne stráveného dňa. Domov sme prišli v poriadku s nádejou, že o rok si to zopakujeme, len spoznáme iné zaujímavé miesta. Fotky z exkurzie si môžete pozrieť vo fotogalérii.
Mgr. Miroslava Knothová
